Ako pomenovať svoje dieťa?
Po troch mesiacoch tehotnosti, kedy sa z embrya stáva plod, prichádza duševný vývin a maličký živočích v lone matky sa stáva ľudskou bytôstkou s vlastným osudom, vesmírnou minulosťou a svojou karmou.
Duša sa zmocní tela a práve v tejto chvíli duševnej inkarnácie, pobadá matka v sebe záchvevy, pohyby svojho dieťatka.
Cíti, ako sa pohybuje a mala by ho teraz počúvať.
V tomto štádiu sa deje niečo mimoriadne a výnimočné, plod začína na matku vplývať a bez toho, aby si to uvedomovala, si dieťa vymáha dostať meno, ktoré bude súvisieť s jeho budúcou osobnosťou.
Teraz je najpríhodnejšie obdobie, pomenovať svoje dieťa a nedať sa ovplyvňovať okolím.
Iba matka má právo rozhodnúť podľa ohlasu najtajnejších hlbín svojej bytosti, načúvajúc bábätku, najmä keď odpočíva, medzi druhou a treťou popoludní.
Za popoludňajšej siesty, ležiac osamote, by si mala matka tichučko vyslovovať meno dieťatka, ktoré v sebe nosí, až do tej chvíle, kým v sebe zbadá „ohlas“ alebo nejaký zvuk, ktorý zarezonuje hlasnejšie. Mala by sa pokúsiť zachytiť rezonujúce meno, až kým si je celkom istá, že utrafila správnu nôtu.
Takto si bude matka istá aj tým, že svojmu bábätku vybrala meno, ktoré mu nezaviní labilitu, nezničí či neobmedzí jeho schopnosti, ale naopak pomôže mu rozvíjať sa.
V tomto zmysle je meno vzácnou investíciou či dokonca kapitálom.
Vplyv mena na život Pierre Le Rouzic